Sezónu 2023 zahajujeme veľkolepo. Rovno na najnovšej lodi MSC World Europa sa vydávame za teplom a zážitkami do Perzského zálivu. Víta nás Dubaj i tajomná Saudská Arábia, ktorá zatiaľ mnoho turistov nezažila. Napriek tomu nám, spolu s ostatnými destináciami, pripravuje zážitky, na ktoré budeme dlho spomínať.
Dubaj víta veľkolepo
Uprostred noci pristávame na medzinárodnom letisku v Dubaji. Už tu sa stretávame s veľkosťou a veľkoleposťou mesta. Letisko hádam nemá konca. Prekonáme stovky metrov pohyblivých pásov a eskalátorov. Rozľahlými a nablýskanými halami nachodíme tisíce krokov, kým sa dostaneme na parkovisko. Odtiaľ nás autobus prevezie do hotela, kde prečkáme niekoľko hodín. Hlboká noc je podľa hodiniek už aj v Prahe, v ktorej sme začali cestu.
Zatvárajú sa nám oči, no napokon nás preberie príchod džípov. Okolo 5 ráno, v čase, keď doma ešte snívajú, do nich sadáme a vydávame sa za dobrodružstvom do púšte. Kým si to vozidlá šinú supermodernou cestou, je ešte tma. V diaľke žiaria pre Dubaj typické mrakodrapy.
Ukazuje sa i Burj Khalifa, najvyššia budova sveta. Výstavby v meste pribúda každým rokom. Dubaj sa neuveriteľne rozrastá a pohlcuje stále väčší kus púšte. Musíme teda prejsť desiatky kilometrov, aby sme dostali k miestu, kde nám zážitok z východu slnka nepokazí veľké svetelné znečistenie.
V púšti
Po asi 40 minútach jazdy sme, zdá sa, v cieli. Predtým, než sa vydáme do piesočných dún, vyskáču vodiči z džípov a vypustia trochu vzduchu z pneumatík. Znížením tlaku sa pneumatika „sploští“ a získa väčší povrch. Lepšie sa rozloží hmotnosť vozidla, ktoré bude priľnavejšie. A klesne pravdepodobnosť, že zapadneme v púšti. Vodiči rýchlo nasadnú a vyrážame na piesok.
Hneď je jasné, že to nebude pokojná jazda. Džíp lieta hore a dole, doslova skáče po dunách. Valí sa pieskom obrovskou rýchlosťou. Šofér brzdí či prudko strháva volant hádam v poslednom momente predtým, než sa stihneme prevrátiť. Vodič si očividne zaumienil dopriať nám ten najlepší púštny zážitok. Taký, pri ktorom celá posádka jačí.
Má pritom pohľad rozprávkového zloducha, ktorému sa práve podarila neplecha. Je jasné, že sa veľmi dobre baví, no džíp napokon zastavuje na vrchu duny. Vystupujeme z vozidiel, aby sme sa pokochali výhľadom na nekonečnú púšť. Pomaly sa rozvidnieva, kým skáčeme do piesku, vyhadzujeme ho do vzduchu a fotíme sa z najrôznejších uhlov.
Nedočkavo sledujeme, kedy konečne vykukne slnko. Obloha je krásne sfarbená, badáme odtiene fialovej, ružovej, oranžovej i žltej. Ako sa rozvidnieva, mení farby aj piesok. Je zatiahnuté, preto máme trochu obavy. Našťastie neopodstatnené.
O chvíľu sa nad púšťou z belasej hmly vynorí červenkastá „guľa“. Ukazuje sa v plnej kráse a začína stúpať čoraz vyššie podobne ako balóny v diaľke. Urobíme kopec fotiek a opäť nasadáme do džípov.
Čaká nás krátka, no divoká jazda, po ktorej sa ešte môžeme nechať „vytriasť“ na ťavách. Viacerým však stačí pohľad na to, ako na hrboch sediaceho človeka pri prudkom vstávaní div neprehodí cez hlavu. Nesadáme preto na ťavy, ale do džípov, ktoré majú pneumatiky opäť plné vzduchu. Odvezieme sa naspäť do mesta, do hotela na výdatné raňajky. A odtiaľ už hurá na loď.
Abu Dhabi: hlavné mesto v tieni Dubaja
Aká je najväčšia výhoda výletných plavieb? Predsa to, že sa každý deň prebudíte na inom úžasnom mieste. Ani plavba novou loďou MSC World Europa nebola výnimkou. Iba niekoľko hodín po odchode z Dubaja nás privítalo Abu Dhabi. Loď pripláva skoro ráno a prístav opustí neskoro večer. Najväčší nadšenci tak majú kopu času na spoznanie úžasného miesta.
Prístav síce neleží v turisticky atraktívnej časti mesta, no tá nie je ďaleko. Cestu k parádnym miestam mesta urýchlia taxíky, otvorené autobusy a, samozrejme, organizované exkurzie. Práve jednou z nich vyrážame spoznávať Abu Dhabi, ktoré leží v tieni veľkolepého Dubaja.
Pohodlne sa usádzame a autobus vyrazí z pustého prístavu do zastavanejších častí mesta. Postupne sa zoznamujeme s Abu Dhabi. Hlavné mesto Spojených arabských emirátov tvorí viac ako 200 ostrovov. Spájajú ich cesty i mosty, ktorými prechádzame okolo typických rezidenčných aj turistických oblastí.
1000 stĺpov a rekordný koberec
Prvou zastávkou výletu je Sheikh Zayed Grand Mosque. Už pri pohľade na biely zázrak z diaľky je jasné, že je verná svojmu názvu – Veľká. Chceme ju preskúmať bližšie, a preto musíme splniť neľahkú úlohu.
Mešity sú posvätné miesta Moslimov a vyžadujú vhodné oblečenie. Pánom povoľujú aj tričko a kraťasy, no musia zakrývať kolená a nesmú odhaliť tetovanie. Dámy nemôžu odhaliť nič. Od krku po členky nemá netrčať ani milimeter kože či prameň vlasov. Nutné sú šatky, ktoré sa snažíme uviazať tak, aby stále nepadali. Niektoré vyzerajú ako skúsené Arabky, iné pripomínajú bábušky z lazov.
Oblečení na nepoznanie sa vydávame na Cestu tolerancie. Ide o 300-metrový úsek pod zemou, ktorý v obrazoch rozpráva o histórii krajiny aj mešity. O rôznych národoch a ľuďoch, ktorí sa na jej pôde stretli. Z fotografie sa tu napríklad usmieva kráľovná Alžbeta II. Tú však máme „opozeranú“.
Nevieme sa dočkať majestátnej mramorovej stavby, ktorá sa čoskoro ukáže. Jej krása je slovami nepopísateľná. Je veľká a žiarivo biela. Pravidelne ju čistia, aby taká i ostala. Pozornosť si pýtajú aj jej dómy, ktorých je až 82.
Vynikajú v kontraste s modrou oblohou aj na vodných plochách okolo mešity. Do každého záberu sa snaží natlačiť i jeden zo štyroch 106 metrov vysokých minaretov, okolo ktorých magicky poletujú oblaky. Veľmi pekne sa ukazujú na podlahe lesklej ako zrkadlo. Zdobia ju tradičné islamské vzory. Vedú až k stĺpom prepracovaným do posledného detailu. Vyrástlo ich tu asi 1 000. Všetky pokrývajú mramorové panely vykladané polodrahokamami ako červený achát, ametyst či perleť. Inšpiráciou pre ich dizajn bol hádam najdôležitejší strom celej Arábie – datľová palma.
Popri stĺpoch sa postupne dostávame do modlitebných miestností. Hlavná modlitebňa pojme viac ako 7 000 veriacich. Na jej podlahe leží najväčší ručne viazaný koberec na svete. Prevažne vlnený výtvor má 5 700 m2. Obdiv si zaslúžia aj krištáľové lustre. Najväčší je 10 metrov dlhý, 15 metrov vysoký a váži 12 ton.
Datle pri Manhattane
Obdivne zahvízdame nad lustrami a zvečníme si ich na pamiatku spolu s mešitou, s ktorou sa pomaly lúčime. Autobusom sa vydávame na panoramatickú prehliadku mesta. Sprievodkyňa nás počas nej upozorňuje napríklad na rozľahlý Compound šejka Zayeda. Pomaly prichádzame na 8-kilometrovú Corniche Road, kde to žije množstvom ľudí, ktorí sa tu prechádzajú či preháňajú na bicykloch. Z jednej strany ju lemujú pláže. Nad nimi sa do výšky ťahajú ultramoderné mrakodrapy.
Vďaka nim Abu Dhabi občas prezývajú aj Manhattan Arábie. Vystúpime, aby sme si ich obzreli lepšie. Cez nekonečné more sa pozeráme na Etihad Towers, komplex piatich veží, ktoré menia farby pod dopadajúcimi slnečnými lúčmi. Po krátkej zastávke pokračujeme ďalej po Corniche Road. Promenáda pomaly končí a s ňou aj náš výlet.
Pred návratom do prístavu však ešte raz zastavíme – na trhu s datľami. Datle sú neodmysliteľnou súčasťou arabského sveta. Sú bohatým zdrojom živín. Preto ich Moslimovia jedávajú napríklad aj na raňajky počas Ramadánu, mesiaca, v ktorom sa celé dni postia. Nám ich síce na Ramadán netreba, no napriek tomu nákupu neodoláme. Na výber máme z desiatok najrôznejších príchutí – pomaranč, mango, s mandľami, obalené v čokoláde. A tak ochutnávame, rukami-nohami a s pomocou kalkulačky zjednávame, a s plnými taškami datlí a zážitkov sa vraciame na loď.
Sir Bani Yas, oáza relaxu
Večer sa loď opäť vydá na cestu, no stále ostáva vo vodách Spojených arabských emirátov. Skoro ráno prichádza k Sir Bani Yas, najväčšiemu prírodnému ostrovu krajiny. Prví nadšenci vybiehajú za slnečnými lúčmi a do mora hneď po zakotvení. Na raňajkách v bufete však vidieť, že väčšina ľudí chcela spať dlhšie. Niet sa predsa kam ponáhľať, veď naplánovaný máme akurát celodenný relax na lehátkach.
Po raňajkách sa vydávame na prieskum. Loď delí od ostrova dlhočizné mólo, ktoré zdoláme za niekoľko minút. Teda, zdolali by sme, ak by sme sa každú chvíľu nezastavili a neobdivovali našu loď v plnej kráse. Predsa sa však dostávame na koniec móla, pred ktorým sa tiahne úzky pás piesku. Všade, kam oko dovidí, sú ležadlá a nekonečné more.
Kúpe sa len málo ľudí, odrádza ich chladnejšia voda. Ostrov, ktorý je súkromnou oázou lodnej spoločnosti, ponúka našťastie oveľa viac než pláž a more. Prechádzame sa hore-dole, aby sme preskúmali všetky vymoženosti. Zdá sa, že sa na súš presťahovala celá loď.
Míňame jeden bar za druhým, aj bufety. Pozornosť už nielen hudbou pútajú animátori, s ktorými si môžeme zahrať volejbal, hodiť šľapkou, alebo sa zapojiť do inej zábavnej hry. Všímame si i vysunuté pracovisko exkurzií. Vďaka nim vyrazíme po úžasne modrej vode za mangrovníkmi zelenajúcimi sa v diaľke na najrôznejších plavidlách.
Lákajú nás tiež na prieskum ostrova, ktorý je rajom pre milovníkov prírody. Jeho veľkú časť tvorí úžasná rezervácia, kde voľne žije viac ako 17 000 zvierat. Ukáže sa napríklad žirafa či ohrozený Oryx arabský a gazela perzská. Obzrieť si, ako sa im žije, sme mohli i na bicykli. Mohli sme, ale nemuseli. Nasávať čerstvý vzduch mora z lehátka s farebným drinkom v ruke, a chytať bronz či červeň, bolo tiež úplne v poriadku.
Nepoznaný Dammám
Po oddychovom dni v Sir Bani Yas sme si užili ďalší pohodový deň na mori. Strávili sme ho skúšaním všetkých vymožeností, ktoré naša parádna loď ponúka. A niektorí aj tŕpnutím, či nás nasledujúca destinácia privíta s otvorenou náručou, alebo nám zabuchne dvere pred nosom. Ktorá lokalita tým strašila? Predsa mesto Dammám v Saudskej Arábii.
Turizmu sa otvorila len v roku 2019 a pre pandémiu si veľké množstvo návštevníkov neužila. Kým v Rijáde či Džiddě, kde sa konávajú aj preteky Formule 1, si už na turistov zvykli, v Dammáme sú ešte raritou.
Výletná loď MSC World Europa sa asi týždeň predtým stala vôbec prvou, ktorá kedy v prístave mesta zakotvila. Navyše, na vstup do krajiny stále treba víza. Za ich získaním boli desiatky pokusov a omylov. A tak sme, hoci nám víza potvrdili, boli pred príchodom plní očakávaní, ale aj neistoty.
Skutočne sa začíname tešiť, až keď nás saudskí colníci jedného po druhom vypúšťajú z terminálu so vstupnou pečiatkou v pase. Už v autobuse máme tú česť s kompletne odlišnou kultúrou krajiny. V priamom prenose vidíme typické „Bukra, bukra, Inshallah,“ teda „Zajtra, zajtra, ak Alah dá“. Na všetko majú čas, nič nezačne presne, a ani im to nevadí.
Začíname tušiť, že výlet bude dobrodružstvom aj pre sprievodcov. Síce v niektorých autobusoch sedia, ako som večer počula od iných klientov, skutoční majstri remesla, naše sprievodkyne sú trochu stratené. Zdá sa mi, že sa nedokážu rozhodnúť, že potrebujú súhlas, asi od šéfa, aby sme sa vôbec pohli.
Osobne si myslím, že sa tu prejavuje miestna kultúra, kde za ženy prakticky vo všetkom podstatnom niekto rozhoduje. Už síce dostali povolenie pracovať a situácia sa, aspoň na papieri, lepší, v realite si na to ešte nezvykli.
Kultúrny šok. Ale pre koho?
Napokon sa predsa hýbeme. Prechádzame prístavom, ktorý je dokonalým dôkazom, že Dammám je v prvom rade priemyselné mesto. V diaľke vidíme továrne, výrobne, sklady všetkého možného a ťažobné veže na ropu, ktorú tu vo veľkom ťažia. Pomaly sa presúvame do mesta, kde v kruhových objazdoch vidíme odkazy na rybársku minulosť.
Kým pri Dammáme ropu našli, živil obyvateľov lov rýb a periel. S ťažbou ropy sa pomaly začala budovať aj infraštruktúra. Nedajte sa však pomýliť, Dammám nie je Dubaj, a ešte hodnú chvíľu ani nebude. Hoci už i tu mrakodrapy vidno. Mesto má stále veľa tradičnejších i ošarpanejších častí. Na prvý pohľad nám je jasné, že sa rozvíja, a nie je „vybrúsený“ ako známe turistické destinácie. Niektorým sa páči práve to. Objavovať nepoznané a drsné. Zažiť pôvodné, kým zaútočí komercia. Iní sú v šoku.
Tieto pocity sa v nás striedajú s príchodom na trhovisko. Leží v srdci mesta, v štvrti Share Al-Hob. Volajú ho aj Trh lásky. Vraj je to pre početné klenotníctva, kde si z trblietavých výkladov páry prichádzajú vyberať svadobné a výročné darčeky. Nie je to trhovisko, kde sa stoly prehýbajú pod farebným ovocím či voňavým korením.
Majú ho, ale v obchodíkoch s tým najrozličnejším tovarom. Okrem korením, zlata, kobercov, parfumov silných vôní, predávajú typické oblečenie. Vidíme, aké parádne veci nosia ženy pod všetko zahaľujúcimi abájami, i slávnostné odevy mužov. Sprievodca nám predvádza Agal, zdvojenú šnúru, ktorú používajú, aby im šatka držala na hlave. Aby ruchu a „pozdvižení“, ktoré spôsobil príchod viacerých skupín, nebolo málo, vítajú nás domáci tradičnou hudbou a tancom.
Vidno, že sa európskych turistov nevedia nabažiť. Sme pre nich hádam väčšou atrakciou, než je Dammám pre nás. Každý nás fotí. Išla som vpredu, preto by som sa nedivila, keby ste ma našli na prospekte pre turistov. Alebo v televízii, ktorá na mieste spovedala a natáčala.
Turistov nepustili, siete rýchleho občerstvenia milujú
„Delegácia“ sa pomaly presúva trhom, mieri k mešite na Námestí spravodlivosti. Tu sa vraj trestá za najrôznejšie zločiny. Nás nikto trestať nebude. Za to nám pripravili tradičné sedenie a k tomu datle a arabskú kávu. Vychutnávame si ju v mele ľudí, pri pohľade na ďalšie tanečné predstavenie.
Potom sa na chvíľu rozbiehame preskúmať obchodíky na vlastnú päsť. Niektorí márne hľadajú magnetky, iní majú, zdá sa, málo datlí. Ďalší sa zase vybrali za kultúrnym šokom na tzv. turecké toalety. Ešte spravíme posledné fotky s domácimi umelcami, nájdeme v trme-vrme sprievodkyňu a autobus, a môžeme sa pohnúť ďalej.
Čaká nás posledná zastávka. Opäť to bude Corniche. Promenáda je obľúbeným miestom domácich na oddych, ochutnanie nejakej pochúťky z miestnych foodtruckov či prechádzku. Chvíľu sa tadiaľ, popod palmy, prejdeme aj my. Ochutnávať nemáme čo, vozíky s občerstvením otvárajú až poobede.
Pofotíme sa s nápisom Dammám, aby nám verili, že sme tu naozaj boli. Pozrieme si more a ľudí, čo sa klaňajú v malej modlitebni, keďže je práve čas modlitby. Pomaly sa vraciame do prístavu. Cestou nám sprievodkyňa ukazuje Regionálne múzeum. Myslím, že je to najkrajšia budova, akú som počas prehliadky Dammámu zazrela.
Viacerých nás prekvapí množstvo medzinárodných sietí (rýchleho) občerstvenia. Sú tu hádam všetky zo Spojených štátov aj Británie. Paradoxne, Saudi nechávali dvere pre turistov dlho zatvorené, no niektoré z týchto sietí „vpustili“ už v 80. rokoch minulého storočia.
A tešia sa obrovskej popularite. Skrátka, niektoré veci nepochopíte. Hádam sme aspoň trochu pochopili tajomnú Saudskú Arábiu a Dámmam, ktorému venujeme posledný pohľad, než sa naša loď vydá na ďalšiu cestu.
Kúzelné kontrasty Kataru
Naša ďalšia zastávka, kde opäť zakotvíme skoro ráno, otvorila dvere návštevníkom už dávnejšie. A iba nedávno ich privítala milióny. Hostila totiž podujatie zvučného mena – Majstrovstvá sveta vo futbale. V metropole kontroverzného Kataru sme zakotvili len niekoľko týždňov potom, čo takmer mesačné šialenstvo skončilo. Spomienky naň v meste ešte nestihli vyblednúť. Loď v Dohe kotví oproti tradičným farebným domčekom, ktoré vyrástli špeciálne kvôli podujatiu.
Neskôr sa ukazujú aj obrysy kontajnerového štadióna. Z najvyšších palúb máme výnimočný pohľad i na mrakodrapy v diaľke. Vďaka výhľadu, pre ktorý sa oplatilo nechať sa poriadne prefúkať, hodnotím prístav v Dohe ako najkrajší v itinerári. Že mám pravdu sa potvrdí večer, keď sa mrakodrapy po jednom rozsvietia.
Ešte predtým si ideme užiť niekoľko hodín do mesta. Svietiace slnko je predzvesťou, že nás čaká príjemný deň. Do Dohy sa vydávame kyvadlovým autobusom. Vezúc sa do centra sa nám ukazuje, že to bude tiež deň plný kontrastov.
Na jednej strane vidíme orientálne a staršie pôsobiace budovy, na tej druhej stoja nablýskané a do neba rastúce mrakodrapy. Najväčším prekvapením je stádo či pluk asi 30 tiav, vykračujúcich si aj s jazdcami po chodníku pri Amiri Diwan, vládnom sídle Kataru.
V labyrinte prevoňanom parfumami
Ťavy nás vítajú i pri zastávke autobusu, z ktorej to máme len pár krokov na trhovisko Souq Waqif. Ak niekoho sklamali ošarpané trhy Dammámu, pri tých katarských si hneď napraví chuť. Souq Waqif, spolu s celou Dohou, ani zďaleka nepatrí k tomu najstaršiemu, čo na svete nájdete. Budovy trhoviska vyrástli asi pred 250 rokmi na mieste, kde Beduíni nosili ovce, kozy a vlnu, aby ich vymenili za základné veci.
Neskôr veľkú časť trhoviska zničil veľký požiar, po ktorom prešlo rekonštrukciou. Pri nej sa podarilo zachovať tradičný vzhľad tržnice. Vďaka tomu si užívame pohľad na krásne a pôvodne pôsobiace katarské budovy. Strácame sa v úzkych dláždených uličkách, ktoré z oboch strán lemujú vysoké múry a najrozličnejší orientálny tovar.
Prechádzame popod odhalené drevené trámy, staré lucerny a stropy z bambusu. Dotýkame sa jemných farebných látok a do nosa nám pritom udiera vôňa korenín a silných parfumov. Míňame domácich, ktorí si tiež prišli nakúpiť. Ženy sú zahalené v čiernych abájach, muži sa nesú v dlhých bielych thóbach, ktoré dopĺňajú šatkami na hlavách.
Nie sú však najfascinujúcejšou časťou trhu. Pre mňa je ňou sekcia so živými zvieratami, kde sa desiatky druhov vtákov „prespevujú“ o preteky. Spoločnosť im robia i ryby, korytnačky či s prostredím splývajúce chameleóny.
Dobrou voľbou je aj návšteva jednej z reštaurácií v tradičnom štýle. Napríklad tá s chutnou shawarmou a ayranom. Je skrytá v labyrinte uličiek, kde máme pocit, že ak raz vstúpime, cestu von nenájdeme. Musíme, aby sme stihli druhú časť nášho programu – plavbu loďou. Na ceste k prístavu sa nám však do cesty stavia prekážka v podobe šialene rýchlej katarskej dopravy.
Čeliť jej nemusíme, ani čakať nekonečné minúty pri semafore. Problém vyriešia premakané podchody, ktorými zdoláte viacprúdové cesty. Mizneme v tuneli, ktorý je hádam ešte väčším labyrintom než trhovisko.
Loďou k mrakodrapom
Vynárame sa o 500 metrov ďalej. Každá skupina, rozdelená malým výťahom, sa záhadne objavuje pri inom východe. Všetci sa predsa zbehnú pri perle. Monument, obrovská perla, spomína na živobytie obyvateľov pred nálezom ropy. Loviť ich vyrážali na lodiach, ktoré sa volajú dhow. Drevené plavidlá sú neoddeliteľnou súčasťou katarskej kultúry.
Kedysi ich využívali nielen na potápanie sa k perlám, ale aj rybolov a prepravu tovaru. Dnes vozia turistov za tými najkrajšími výhľadmi na zátoku a časť West Bay. Tým smerom sa vydávame aj my.
Na promenáde Corniche nastupujeme do jednej z desiatok farebných lodí, ktoré sa hojdajú na tyrkysovom mori. V diaľke sa črtajú mrakodrapy, naša loď i ostrov Safliya, kde sa zvykne zastavovať na kúpanie a opaľovanie. To nám ani nenapadne. Vietor poriadne duje a vôbec nie je taký teplý, ako sme čakali.
Vody Arabského zálivu sú napriek tomu pokojné. Plavbu a výhľady na neskutočné mrakodrapy najrôznejších tvarov si užívame. K tomu si pre nás členovia posádky a náhoda pripravili prekvapenie. Kým sa vozíme zálivom, visí z lode udička, ktorou zrazu niečo prudko šklbne. Niekoľko momentov na to sa na drevenej podlahe trepe obrovská ryba. Aspoň máme menšiu ukážku pôvodnej katarskej kultúry predtým, než sa vylodíme v inej časti Corniche.
Ešte sa pofotíme s pamiatkami na šampionát a vyberáme sa každý svojou cestou. Niektorí za ďalšími nákupmi, iní naspäť na loď, ktorá sa má popoludní vydať na ďalšiu cestu.
Máme však meškanie, vďaka ktorému z paluby vidíme panorámu mesta za svetla, pri zapadajúcom slnku, aj za tmy. Mrakodrapy sa postupne rozsvecujú. Jeden po druhom blikajú ako svetlušky, až sa rozžiaria úplne tesne predtým, ako sa loď pohýna.
Dubaj: Návrat do mesta neobmedzených možností
Týždeň plavenia sa, objavovania a užívania si ubieha veľmi rýchlo. Ani sa nenazdáme a MSC World Europa opäť kotví v Dubaji. Na lodi strávime ešte jeden deň a noc a zostávajúci čas využívame naplno. Vyrážame na celodenný výlet, počas ktorého nás Dubaj nedokáže vyviesť z údivu.
Ústa dokorán otvárame už na prvej zastávke, ktorou sú najväčšie záhrady na svete. Miracle Garden vyrástla uprostred púšte. Dnes tu kvitne viac než 150 miliónov kvetov, z ktorých vytvorili parádne štruktúry, medzi nimi i výjavy z Disneyho rozprávok v explózii farieb. Prechádzame záhradou a netušíme, kam sa pozerať skôr.
Mne sa veľmi páči dedinka Šmolkov, ktorej obyvatelia na seba prevzali podoby futbalistov z nedávneho šampionátu. Iných očarí veľkolepý kvetinový zámok z Disneyho rozprávok. Zaujmú aj obrovské hodiny z farebných kvetov či rekordér – nádherný Airbus A380, ktorý je najväčšou kvetinovou inštaláciou na svete.
Zázračnú záhradu zdolávame každý svojím tempom. Niektorí si ju užívajú so zmrzlinou v ruke, iní posedávajú na lavičke pod dáždnikmi, pri jazierku či domčekoch kompletne pokrytých kvetmi. Tak či onak, čas v kvetinovom raji, ktorý na „prežitie“ potrebuje viac ako 750 tisíc litrov vody denne, rýchlo plynie a my vyrážame k ďalším zázrakom.
Do výšky za ďalšími rekordmi
Celodenný výlet Dubajom môžeme nazvať aj zbieraním rekordov. Výnimkou nebude ani druhá zastávka – Palm Jumeirah. Je dokonalou ukážkou toho, akú šialenosť dokážete vybudovať, ak máte k dispozícii neobmedzené množstvo financií. Umelý ostrov, ktorý z výšky vyzerá ako datľová palma, stál neuveriteľných 12 miliárd USD. Len 6 rokov prešlo od položenia prvého stavebného kameňa do príchodu prvých obyvateľov.
Pri konštrukcii ostrova nepoužili oceľ ani betón. Základňu tvorí 7 miliónov ton kameňov z pohoria Hajar a 120 miliónov m3 piesku z morského dna. Na ostrove neskôr vybudovali niekoľko rezidenčných štvrtí s domami, ktorých cena vás vykotí zo stoličky, reštaurácií, ultraluxusných hotelov a moderných obchodných centier.
Do jedného z nich, Nakheel, vstupujeme aj my. Naším cieľom je 360-stupňová vyhliadková plošina na 52. poschodí. Z výšky 240 metrov sa Palm Jumeirah ukazuje v plnej neskutočnej kráse. Hoci sme vysoko, rozoznávame pláže, tyrkysové more aj najvyššie ruské koleso na svete, ktoré sa ťahá ešte o ďalších 20 cm vyššie. Tu sa ukazuje, že Dubaj musí byť veľkolepý vo všetkom.
Rekordné sú, bohužiaľ, aj rady, preto okrem zážitkov naberáme i zdržanie. Musíme sa poponáhľať, aby sme nepremeškali vstup do Burj Khalifa, aktuálne najvyššej budovy sveta. Až do 828 metrov sa týči stavba, ktorej tvar pripomína pavúčiu ľaliu, púštny kvet typický pre oblasť. Vôbec nám nepripadá vysoká, keď hanblivo vykúka spoza ďalšieho rekordéra – Dubai Mall.
Razíme si ním cestu popri nablýskaných výkladoch obchodov svetových značiek. Zdoláme ďalšie nekonečné rady a ocitáme sa vo výťahu, ktorý letí rýchlosťou 10 metrov za sekundu.
Vyvezie nás na 124. poschodie zo 163., kde sa za sklom objavuje neustále sa rozrastajúca panoráma mesta. Pri nohách nám leží jedno z najväčších obchodných centier sveta, ulice Dubaja a ich rušná premávka, ktorá z výšky 400 metrov pripomína autodráhu.
Až sa rozsvieti fontána
Po návšteve Burj Khalifa je dávno čas obeda. Pripravia nám ho v hoteli, kde sme na začiatku strávili prvé momenty v meste. Cestou tam míňame ďalšie a ďalšie architektonické skvosty. Za každým rohom sa nám napríklad ukazuje Dubai Frame.
150 metrov vysoký a 95 metrov široký je najväčším obrazovým rámom na svete. Megaprojekt je vyhliadkovým bodom a zároveň z rôznych miest rámuje tie najkrajšie budovy Dubaja. Vďaka netradičnému futuristickému dizajnu a kaligrafmi zdobenému exteriéru zaujme aj budova Museum of the Future.
Ako z iného sveta tu pôsobia aj „obyčajné“ zastávky metra. Poobede sa do tohto iného sveta vraciame. Cieľom je opäť Dubai Mall, kde tentoraz zastavíme pri obrovskom akváriu na prízemí. Tiahne sa až po 3. poschodie. Už asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že s objemom 10 miliónov litrov je jedným z najväčších akvárií na svete.
Medzi menšími farebnými rybami sa predvádzajú žraloky či raje. Ďalej sa vydávame centrum skúmať po svojom. Niektorí idú na kávu, iní naháňať posledné darčeky. Nikto nevynecháva divadlo, ktoré sa odohráva vonku.
Priamo pri nohách Burj Khalifa leží fontána, ktorá v pravidelných intervaloch „ožíva“. Show, v ktorej sa snúbia svetlá, hudba a voda, je podmanivým zážitkom. Silné vodné trysky vystreľujú vodu do pôsobivých výšok za sprievodu arabskej, svetovej i klasickej hudby.
Na najvyššej stavbe sveta pritom tancujú tisícky svetiel. Ich tanec, ani celá show nikdy nie je rovnaká. Preto sa na ňu nedokážeme vynadívať a niektorí si, nadšení, vychutnávajú aj niekoľko predstavení za sebou. Až kým sa musíme vrátiť do autobusu a loď a zamávať Dubaju na rozlúčku.
JANA KRISTEKOVÁ, delegátka Riviera Tour